Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Významné osobnosti - Ján Augustín Beňo

Ján Augustín Beňo

Ján Augustín Beňo

 

 

Rímskokatolícky kňaz a zakladateľ Hnutia Nazaret
* 12. októbra 1921 Prestavlky
+ 21. september 2006 Prestavlky

 

Ján Augustín Beňo sa narodil 12. októbra 1921 ako tretie zo šiestich detí v chudobnej veriacej roľníckej rodine. Ako štrnásťročný odišiel z rodiska študovať k saleziánom a hľadať si životné povolanie, o ktorom ešte nemal vtedy istotu. Sám o tom hovorí: „Moja neistota, čím chcem byť, prestala, keď som sa v roku 1941 stal saleziánom (16. 8. 1941 Hronský Sv. Beňadik), no najmä potom, keď som bol o desať rokov vysvätený za kňaza (6. 1. 1951, Rožňava, Mons. Pobožný). Kňazskú vysviacku som prijal vo vojenskom mundúre s čiernymi výložkami, v ktorom som po štyridsiatich mesiacoch pochodoval s lopatou na pleci a „nadšene“ spieval s ostatnými: „Teď již máme, co jsme chtěli…“ Pre veliteľov som bol asi zaujímavý, lebo ma veľmi často prekladali. Na niečo to bolo dobré, mal som možnosť spoznať republiku a takmer všetky jej vojenské lágre. Po návrate z vojny túto moju „zvedavosť“ ďalej nasycovali väznice na Slovensku a v Čechách. Všeličo som poznal, no najviac vari ľudí vytrvalých i nestálych vo svojom svetonázore.“

Intenzívne prežíval Druhý vatikánsky koncil, jeho dokumenty učil poznávať aj iných a uvádzal ich do praxe. V roku 1968 nastúpil za kaplána do Jacoviec. Po roku ho zbavili štátneho súhlasu a vyhodili z pastorácie, ale ani trochu ho to neznechutilo. V 70-tych rokoch mal na starosti formáciu saleziánskeho dorastu. O týchto rokoch hovoril: „Pracoval som skryto s mládežou, z ktorej vznikli manželstvá, z manželov rodiny a z nich zasa mládež.“

Salezián don Ján Augustín Beňo je všeobecne známa osobnosť v cirkevnom prostredí na Slovensku a v strednej a východnej Európe. Je zakladateľom hnutia Nazaret a sekulár-neho inštitútu Betánia, ktorý napomáha rozvoju rodín, zisťova-nie a ochranu povolaní, najmä kňazských a ich všestrannú prípravu na pastoráciu rodín, taktiež aj tvorenie a rozširovanie komunikačných prostriedkov ako pomôcok evanjelizácie a katechizácie v rodinách. Toto hnutie vzniklo a rozvíjalo sa ako ojedinelé v krajinách strednej a východnej Európy.

Jeho duchovná tvorba obsahuje viacero kníh a mnoho zvukových záznamov. Najznámejšie z nich sú: Deň, čo deň; Počuli sme Slovo Pánovo; Hovor, Pane; Filozofia; Ako ľudia žijú; Veľpieseň; Zvon a siréna… Niektoré práce vyšli vo viacerých i cudzojazyčných vydaniach. Do tejto činnosti ho povzbudzovala najmä služba rodinám. Vytrval v nej i pri ťaž-kostiach a nepochopení, ktoré skusoval od cudzích i od svojich.

Na otázku, ako prežíval svoj čas, odpovedal: „Napriek rastúcim únavám zo služieb a množiacich sa problémov každý deň sa teším, že zajtra to bude už lepšie… A tak mám stále radosť, ktorá mi dáva účasť na tej poslednej a najkrajšej nádeji.“

Riadil sa životným heslom: „Láska Kristova nás pohýna“ (2 Kor 5, 14). Po svojej vysviacke bol mladý salezián Ján Beňo hnaný túžbou pomáhať dušiam na Slovensku, ktoré prenasledoval ateistický režim: cirkevné prejavy ohraničil na minimum, duchovný život zatlačil medzi múry kostolov a práca s mládežou prakticky neexistovala. Duchovnú literatúru komunistický režim odmietal a ničil. O to viac „ničil“ ľudské duše. Don Ján Beňo patril medzi odvážnych spolubratov, ktorí sa nebáli postaviť aktívne voči nastolenému režimu. Organizoval skupinky mladých ľudí v okolí Zvolena i po celom Slovensku. Učil ich základom duchovného života, viedol k viere a apoštolátu medzi stredoškolskou a vysokoškolskou mládežou. Taktiež im kázal duchovné cvičenia, často v prírode, na samotách a na chatách, riskujúc tak slobodu i svoj život.
Duchovne viedol mnohých kňazov na Slovensku a niektorí prichádzali za ním aj zo zahraničia. Určoval normy, povzbudzoval k viere, budoval spoločenstvá. Svoju činnosť riadil zo svojho rodiska v Prestavlkoch, kde aj na sviatok svätého apoštola Matúša dňa 21. septembra 2006 o 8.30 hodine odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi.

Intenzívne pracoval takmer do posledného dychu. Ešte v sobotu 16. septembra 2006 mal duchovnú obnovu o dobrej smrti pre sekulárny inštitút Betánia. V poobedňajších hodinách sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav a postupne začali vypove-dať činnosť obličky, pečeň a napokon umrel podľa lekárskej správy na zlyhanie srdca. Do večnosti odišiel zaopatrený sviatosťami Cirkvi.

Deň pred smrťou sa s ním stretli spolubratia saleziáni z komunity – jeho predstavený don Anton Červeň a don Jozef Gibala. Don Ján Beňo im potvrdil, že zomiera ako salezián.
Všetkých prosí o odpustenie, čo vyjadril aj vo svojom testamente: „... ktorým som nejako, či vedome alebo nevedome ublížil zlým príkladom alebo zlým slovom a takisto prosím, aby aj oni odpustili mne a prosím, aby si spomínali na mňa pred Pánom Bohom, pred ktorého tvár raz všetci prídeme.“
Pri návšteve spolubratov zdôraznil, že ak niečo dobré urobil, nech je to na slávu Božiu.

Zdroj: Saleziáni dona Bosca

Zdroj: Hnutie nazaret


 

Životopis Jána Augustína Beňu - rozšírený

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 
Položky 1-4 z 16

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

Ako často navštevujete našu Obecnú stránku?
 
 
12

 
 
 
36

 
 
 
48

 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka